HISTÓRIA OBCE KRIŠĽOVCE
Obec je doložená z roku 1567 ako Kryslyoc, neskôr ako Krislowec (1808), Križlovce (1920), Krišlovce (1927); po maďarsky Krislyóc, Krizslóc, Kisvolgy.
Patrila panstvu Stropkov, od 18. do 19. storočia rodine Hadik-Barkóczyovcov. V roku 1715 mala l obývanú a 9 opustených domácností, v roku 1787 mala 9 domov a 84 obyvateľov, v roku 1828 mala obec 17 domov a 129 obyvateľov. V 20. storočí tu mala majetky maďarská úverová banka.Patrila panstvu Stropkov, od 18. do 19. storočia rodine Hadik-Barkóczyovcov. V roku 1715 mala l obývanú a 9 opustených domácností, v roku 1787 mala 9 domov a 84 obyvateľov, v roku 1828 mala obec 17 domov a 129 obyvateľov. V 20. storočí tu mala majetky maďarská úverová banka.
Za I. ČSR väčšina obyvateľov pracovala v lesoch. Časť obyvateľstva pracovala v lesoch, pôdu obrábali súkromne hospodáriaci roľníci.
Obec Krišľovce leží v Nízkych Bezkydách, v doline prítoku Brezničky. Po prvý raz sa spomína v roku 1567 ako Kryslyoc, neskôr ako Krislowec (1808), Križlovce (1920), Krišlovce (1927); po maďarsky Krislyóc, Krizslóc, Kisvolgy.
Obec od stredoveku patrila hradnému panstvu Stropkov, neskôr 18 až 19 storočí Hadik Barkóczyovcom. V roku 1715 bola v obci jedna obývaná usadlosť. Počas prvého sčítania ľudu v roku 1787 bolo v obci deväť domov a 84 obyvateľov. Pri súpise v roku 1828 tu bolo 17 domov a 129 obyvateľov a v roku 1910 – 70 obyvateľov.
Obyvatelia obce sa v minulosti zaoberali poľnohospodárstvom a prácami v lesoch. Do roku 1918 obec administratívne patrila do zemplínskej stolice.
Vznik erbu obce Krišľovce
Pri tvorbe erbu obce Krišľovce nebolo možné vychádzať z historickej obecnej pečate. V dostupných prameňoch na Slovensku ani v zahraničí sa nepodarilo nájsť obecnú pečať s originálnym znamením. V Altenburgovej zbierke pečatí v Uhorskom krajskom archíve v Budapešti ani v Archíve Slovenského ústavu geodézie a kartografie sa takáto pečať nenachádza a rovnako neúspešný bol aj výskum V Boršodsko-abovsko-zemplínskom župnom archíve v Sátoraljaújhelyi, kde je uložený archív Zemplínskej stolice. Vzhľadom na tieto skutočnosti a nedochovanie druhotných správ, poukazujúcich na existenciu staršieho pečatidla s pečatným obrazom bolo potrebné pristúpiť k tvorbe tvorbe úplne nového erbu. Pri jeho tvorbe sa vychádzalo z prírodných podmienok okolia a tradičného zamestnania obyvateľov obce.
Erb obce Krišľovce tvorí:
V modrom poli štítu na zelenom kopci zlatý(žltý) strom. Na pravej strane od stromu kolmo položený strieborný(biely)svätopeterský kľúč, naľavo taktiež kolmo strieborný (biely) meč sv. Pavla
Štít: neskorogotický
Predložený návrh bol odsúhlasený obecným zastupiteľstvom a stal sa tak platným erbom obce Krišľovce. Ideový návrh: Prof. PhDr. Peter Kónya, PhD.
